Čo by to znamenalo prestať tak často chváliť svoje deti? Nuž, ak mám byť jedným príkladom, existujú fázy abstinenčných príznakov, pričom každá z nich je nenápadná. V prvej fáze som stratila kontrolu nad ostatnými rodičmi, keď boli zaneprázdnení chválením svojich detí. Nechcela som, aby sa Luke cítil odstrčený. Cítila som sa ako bývalý alkoholik, ktorý naďalej pije v spoločnosti. Stal som sa spoločenským chváliteľom.
Potom som sa pokúsil použiť špecifický typ pochvaly, ktorý Dweck odporúča. Chválil som Luka, ale snažil som sa pochváliť jeho „proces“. To sa ľahšie povie, ako urobí. Aké procesy prebiehajú v mysli päťročného dieťaťa? Mám dojem, že 80 percent jeho mozgu spracováva dlhé scenáre pre jeho akčné figúrky.
Ale každý večer má domácu úlohu z matematiky a má nahlas čítať knihu o fonike. Každá úloha mu trvá asi päť minút, ak sa sústredí, ale ľahko sa rozptýli. Tak som ho chválil za to, že sa sústredil bez toho, aby si požiadal o prestávku. Ak pozorne počúval pokyny, chválil som ho za to. Po futbalových zápasoch som ho chválil za to, že sa snažil prihrať, namiesto toho, aby len povedal: „Hral si skvele.“ A ak tvrdo pracoval, aby sa dostal k lopte, chválil som úsilie, ktoré vynaložil.
Presne ako výskum sľuboval, táto cielená chvála mu pomohla vidieť stratégie, ktoré by mohol uplatniť na druhý deň. Bolo pozoruhodné, aká citeľne účinná bola táto nová forma chvály.
Pravda je taká, že zatiaľ čo môj syn si s novým režimom chvály rozumel, bola som to ja, kto trpel. Ukázalo sa, že skutočným závislým na chvále v rodine som bola ja. Chváliť ho len za konkrétnu zručnosť alebo úlohu malo pocit, akoby som iné jeho časti ignorovala a nedoceňovala. Uvedomila som si, že chváliť ho univerzálnym „Si skvelý – som na teba hrdá“ bol spôsob, akým som vyjadrovala bezpodmienečnú lásku.
Chvála sa stala akýmsi všeliekom na úzkosti moderného rodičovstva. Zo života našich detí od raňajok až po večeru to po príchode domov ešte viac rozžiarime. Počas tých pár hodín spolu chceme, aby počuli veci, ktoré im my cez deň povedať nemôžeme – Sme na vašej strane, sme tu pre vás, veríme vo vás.
Podobným spôsobom dávame svoje deti do prostredia s vysokým tlakom, hľadáme tie najlepšie školy, aké dokážeme nájsť, a potom používame neustálu chválu na zmiernenie intenzity tohto prostredia. Očakávame od nich toľko, ale svoje očakávania skrývame za neustálou nadšenou chválou. Táto dvojtvárnosť sa mi stala do očí bijúcou.
Nakoniec, v mojej poslednej fáze odvykania od chvály, som si uvedomil, že keď som synovi nepovedal, že je múdry, nechal som na ňom, aby si sám urobil záver o svojej inteligencii. Skočiť s chválou je ako skočiť s riešením domácej úlohy príliš skoro – oberá ho to o šancu urobiť si záver sám.
Ale čo ak dospeje k nesprávnemu záveru?
Naozaj to môžem nechať na neho v jeho veku?
Stále som úzkostlivý rodič. Dnes ráno som ho cestou do školy otestoval: „Čo sa stane s tvojím mozgom, keď začne premýšľať o niečom náročnom?“
„Zväčšuje sa, ako sval,“ odpovedal, keďže v tomto už predtým skvel.