Láskavosť sa vlní v nákupnom centre

Minulý mesiac sme sa na mládežníckom ústraní objavili pred neďalekým nákupným centrom, aby sme urobili náhodné skutky láskavosti – ponúkli nimbu paani a ručne nakreslené karty cudzincom.

Pristúpil k nám ochrankár a spýtal sa: „Dostali ste povolenie?

A stalo sa to pre nás silnou metaforou na zamyslenie! Že náš svet je možno tak dominantne riadený logikou quid-pro-quo, že aby sme boli láskaví, musíme požiadať o povolenie. A dokonca nás to prinútilo premýšľať – dávame si dostatok povolenia, aby sme vystúpili zo škatuľky a zažili transformačnú silu štedrosti v našich životoch?

Ak vás zaujíma, čo sa stalo, čítajte ďalej...

Ponúkli sme tomu strážnikovi nimbu pani a dobrovoľník spontánne vytiahol vlastnoručne vyrobenú kartu pre matku iného strážcu. Dokonca sme išli a vzali si povolenie od manažéra, ktorý to ocenil a ochotne prijal.

Potom sme mali trochu obavy, ako pristupovať k ľuďom. Možno vchádzajú do nákupného centra, aby si zachytili film, ktorý sa práve začína, alebo ak sú tu, aby si dali chutné jedlo, nebude úplne trápne ponúknuť im obyčajnú nimbu pani? Našťastie sme chytili nejaké srdce aj na ceste označovať ľudí.

Okrem toho, keď sme karty vyrábali ručne, niektorí z nás mali nulové umelecké zručnosti (zatiaľ čo iní vedeli, čo robia!). Krása na tom, že niektoré z týchto experimentov robíte spoločne, je v tom, že vám dáva kolektívnu prahovú odvahu, aby ste sa do toho pustili. :) V momente mojich pochybností nastúpi niekto iný. Vo chvíli jeho slabosti priskočí tretí. A tak ďalej!

Čoskoro sme videli muža okolo 30-tych rokov kráčať s 2 deťmi. Vishakha k nim pristúpil, dal im odznaky so srdiečkami a pohľadnicu pre deti a nimbu paani pre ich otca. Nielen to, mladé dievča vo veku asi 7 rokov to tak uchvátilo, že s nami strávilo ďalších 20 minút a kreslilo kartu pre niekoho iného. Ich otec bol hlboko dojatý a pozvali sme ho, aby navštívil naše centrum pre duchovné cvičenia.

Sú ľudia, ktorým ľahko uveríte, že ich môžete osloviť. A potom sú tu ľudia, o ktorých vaša myseľ hádže vopred vytvorené predstavy - buď na základe ich oblečenia, štýlu chôdze alebo štýlu rozprávania. Bolo tam pár dám, ktorým sme sa vyhýbali osloviť. Cítili sme, že to môže byť náročná úloha vysvetliť im to. A hľa, o pár minút nám sami zo zvedavosti volajú. A boli takí dojatí, že si vypýtali pero a papier a napísali nám pohľadnicu, aby nás povzbudili.

Predavač zmrzliny bol tak dojatý, keď bol svedkom celej veci, že nás začal volať, aby nám daroval zmrzliny. Aj keď zmrzliny vyzerali chutne, pár z nás išlo a pokúsilo sa mu poďakovať za láskavosť a ponuku odmietnuť. Keďže nesúhlasil, Jay sa pokúsil odmietnuť klasickým indickým štýlom: " accha, agli baar pakka." (Nabudúce to určite vezmeme.) Ale strýko nám dal lekciu z presvedčivej láskavosti. Zavolal náš bluff a nabudúce je ako koi tum log nahi aane waale ho. Chalo abhi lo.

Teraz sme sa roztopili. :) Teda, ako sa dá povedať nie takej láskyplnej ponuke? Aby sme pamätali na lásku, požiadali sme ho, aby neroztrhol jedno balenie za každého z nás, ale aby nám dal ako požehnanie len jeden pohár zmrzliny. A potom sa všetci delíme z toho pohára. :)

Je celkom prirodzené, že keď sme začali s týmto cvičením, všetci sme mali trochu obavy, trochu strach. Niektorí dokonca pôsobili trochu cynicky. Myslím, že nikto z nás neskúšal niečo také mimo nákupného centra. Ale potom prišiel jeden z tých cynických s úplne inou energiou a povedal, že niečo také ešte nikdy nevidel -- vidieť cudzinca poháňaného silou lásky, a to je niečo, na čo nikdy nezabudne. zvyšok jeho života.

A tony ďalších vlniek! Videokoláž z ústupu si môžete pozrieť tu .